Juraj Rek

Narodil som sa v 1943 roku. Tesne po vojne boli ešte vo vtedajších stánkoch časopisy ako Régards a Neue Berliner Zeitung, ktoré po vzore amerických Vogue, Life atď. boli plné skutočne vynikajúcich fotografií. Ako štvor-päťročný som nevedel ani nemecky, ani francúzsky, ale výpoveď tých fotiek bola jasná a otvárala oči aj svet. Mama ich veľmi rada a pravidelne kupovala, až kým tomu komunisti nespravili rázny koniec. Ale i za ten rok – dva som sa navždy naučil mať rád fotografie, ktoré sú dobré a vedia rozprávať príbehy. Navyše v rodine bola tradícia fotografovania udomácnená. Stará mama mala známy fotoateliér a môj otec to preniesol aj na nás. Rád som pozoroval staršieho brata ako vyvolával fotografie v polievkových tanieroch a tak som sa oboznámil s princípmi vzniku fotografického obrazu už veľmi zavčasu. Ako trinásťročný som od rodičov dostal prvý jednoduchý fotoprístroj, s ktorým som stvoril prvé obrázky a ten pocit šťastia z vlastoručne zhotovených fotiek ma neopustil podnes.

Celý život som s prestávkami ostal tomuto koníčku verný, i keď profesionálne som bol odviaty inde. Ale naučil som sa, že jednotlivé odvetvia umenia, kde má svoje miesto i fotografia, sú prepojené základnými postulátmi. Je to snaha o komunikáciu s ostatnými, výpoveďou o stave sveta svojimi očami. Je to oslovení duše iných ľudí. Naučil som sa, že nemôže byť umenie, ak niekto koná proti ľuďom, keď ľudský výtvor ide proti dobru a kráse, i keď prostriedky na toto posolstvo na prvý pohľad môžu pôsobiť opačne.

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia som sa dostal do čela fotoklubu OBZOR, ktorý sústredil vtedajších, podobne postihnutých ako som bol ja žilinských fotoamatérov, a pod strechou Domu odborov, kde sme mali i krásnú výstavnú miestnosť, sme sa dostali i do povedomia verejnosti.

Moja tvorba zodpovedá mojej povahe. I keď som vždy okúzlený skvelou dokumentárnou ale i inou fotografickou tvorbou, robím takmer výhradne krajinársku fotografiu, čo súvisí s mojím hlbokým vzťahom k prírode. Využívam výhody digitálnej fotografie a snažím sa zaujímať tolerantný postoj i k novým prejavom fototvorby, ktoré moderné technológie umožňujú. Myslím, že rozhodujúca je vždy sila výpovede autora.