Workshop s modelkami a občerstvením a to všetko úplne grátis. No neberte to! A tak sme to vzali takmer všetci. Účasť bola porovnateľná s letnou guláškou u Milana alebo predvianočnou kapustnicou u Dominiky. Vybavení foťákmi, tí svedomitejší aj so statívmi, sme čakali na hodinu H.
Do príchodu modeliek sa tejto náročnej úlohy zhostila naša manažérka Anička Lovritšová, a veru mala úspech, aj keď posledné úpravy svojho zovňajšku robila už v žiari reflektorov. ktoré pre túto príležitosť zapožičali Milan a Martin. Jej jediné prianie bolo mať peknú fotku na občiansky preukaz, ale to jej budú musieť splniť pracovníčky Mestského úradu. Obávam sa, že po tom, ako som pár takýchto dokladov videla, hodinky s vodotryskom by boli želaním reálnejším.
Ale aby som neodbočovala, vráťme sa do Makovického domu. Práve tam dorazila Eliška a jej rod, teda vlastne jej spolužiačky. Eliška je Martinova dcéra a navštevuje strednú umeleckú školu a jej spolužiačky Dadka a Zdenka pochopiteľne tiež, takže o umení už čo-to vedia. A dočkali sme sa aj modela Dávida, ktorého náš vedúci premenoval na Dominika, ale ten si zvykol a reagoval aj na to.
Úlohy hlavného lektora sa zhostil Milan, ktorý striedavo vypínal a zapínal reflektory a na Eliške ukazoval, čo to s nimi urobí, teda myslím okrem toho, že budú musieť žmúriť, aby im to nevypálilo svietnice.
Ale na oplátku ich občas pritienil inštrumentom na to určeným, aby sme videli, že poučky o rozptýlenom svetle vhodnom na portréty nie sú len teoretické žvásty. A že ak nemáme ten potrebný inštrument (hovorím stále o kruhovom tienidle), môžeme si vypomôcť aj obyčajným pauzákom.
My sme sa tlačili okolo modeliek, pretože každý z nás túžil mať čo najoriginálnejší záber. Aj tak predpokladám, že väčšina našich záberov je takmer identická. Aby sme sa všetci vystriedali, museli sme cvakať ostošesť, takže Michal na svoju dierkovú kameru musel pochopiteľne zabudnúť.
Medzi fotením sme odskakovali k bufetovému stolu, na ktorom boli domáce dobroty, ktoré doniesli Viktor a Milan. Bolo to dobré a bolo toho toľko, že nám to vydržalo až do záverečnej.
Z klubu sme odchádzali s množstvom novým poznatkov v hlave, s plnými pamäťovými kartami aj žalúdkami. Tuším, že pre veľký úspech dáme čoskoro repete.
Autor textu: Blanka Ulaherová
Autori fotografií: Martin Hodoň, Ľubomír Lošonský,Miloš Melich, Juraj Rek, Martin Tomáška, Čestmír Němec
